Čistota je jedným zo štyroch faktorov hodnoty (štyri C), ktoré opisujú a určujú hodnotu opracovaného diamantu. Jej bežne uvádzaná definícia znie, že je to „relatívna absencia inklúzií a externých charakteristík v drahom kameni.“

Rozdiel medzi inklúziami a externými charakteristikami spočíva v ich lokalizácii. Inklúzie sa nachádzajú vnútri drahého kameňa, ale môžu taktiež zasahovať do vnútra diamantu z jeho povrchu. Externé charakteristiky sú obmedzené na povrch drahého kameňa. Inklúzie a externé charakteristiky súhrnne označujeme ako charakteristiky čistoty.

Mnohé charakteristiky sa do diamantu dostávajú počas jeho vzniku, môžu však byť spôsobné i procesom jeho brúsenia alebo vsádzania do šperku, alebo dokonca jeho nosením.

V súvislosti s čistotou diamantu je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že zriedkavý výskyt a hodnota spolu úzko súvisia. Čím je niečoho menej, tým je to cennejšie. Diamanty, ktoré nemajú žiadne charakteristiky čistoty, sú zriedkavejšie – a teda i omnoho cennejšie – ako diamanty, ktoré ich majú hoci len pár. Malá, zdanlivo bezvýznamná charakteristika čistoty môže v hodnote diamantu spôsobiť rozdiel tisícov dolárov.

Charakteristiky čistoty však nehovoria len o tom, aký je diamant zriedkavý a cenný. Tak, ako je extrémne nepravdepodobné, aby dvaja ľudia mali identické odtlačky prstov alebo aby dve snehové vločky vyzerali presne rovnako, je tiež extrémne nepravdepodobné, aby dva diamanty mali rovnaké charakteristiky čistoty na tých istých miestach. Z tohto dôvodu teda možno charakteristiky čistoty diamantu považovať i za akýsi unikátny identifikačný znak každého diamantu.

Celkový vplyv jednotlivých charakteristík na klasifikáciu čistoty určuje päť faktorov. Väčšina z nich súvisí s tým, ako ľahko gemológ charakteristiky nájde. Sú to tieto faktory: veľkosť, počet, poloha, povaha a zreteľnosť inklúzií.

Po zohľadnení a posúdení všetkých vyššie uvedených faktorov je každý diamant priradený k jednému z 11 stupňov čistoty. Podľa systému GIA (Gemological Institute of America) sú to tieto stupne:

FL - Flawless (čistý)
IF - Internaly flawless (vnútorne čistý)
VVS₁ - Very very slightly included 1 (veľmi veľmi mierne inkludovaný 1)
VVS₂ - Very very slightly included 2 (veľmi veľmi mierne inkludovaný 2)
VS₁ - Very slightly included 1 (veľmi mierne inkludovaný 1)
VS₂ - Very slightly included 2 (veľmi mierne inkludovaný 2)
SI₁ - Slightly included 1 (mierne inkludovaný 1)
SI₂ - Slightly included 2 (mierne inkludovaný 2)
I₁ - Included 1 (inkludovaný 1)
I₂ - Included 2 (inkludovaný 2)
I₃ - Included 3 (inkludovaný 3)

Diamanty sa v prírode vyskytujú v rôznych farbách. Tie, ktoré sa svojou farbou nachádzajú v rozpätí od bezfarebných až po svetlo žlté a svetlo hnedé patria do základnej farebnej stupnice.

V rozsahu základnej farebnej stupnice sú bezfarebné diamanty najzriedkavejšie a teda aj najcennejšie. Aj nepatrné rozdiely vo farbe môžu dramaticky ovplyvniť hodnotu diamantu. Dva diamanty s rovnakou čistotou, hmotnosťou a výbrusom môžu mať odlišnú hodnotu len kvôli farbe. I najmenší náznak farby môže spôsobiť dramatický rozdiel v hodnote diamantu.

Základná farebná stupnica, ktorú v 50. rokoch minulého storočia vyvinul pán Richard T. Liddicoat v GIA (Gemological Institute of America), opisuje diamanty od stupňa D (bezfarebný) až po Z (svetlo žltý alebo svetlo hnedý). Dnes je farebná škála GIA najpoužívanejším systémom klasifikácie farby diamantov na svete.

Písmená na stupnici od D po Z neobsahujú opis jednotlivých farieb. Každé písmeno predstavuje farebný rozsah, ktorý vychádza z kombinácie tónu (tmavší či svetlejší) a sýtosti (intenzity).

Klasifikácia diamantov podľa farby sa uskutočňuje v kontrolovaných podmienkach porovnávacou metódou s diamantmi s briliantovým výbrusom známej farby, ktoré sa označujú ako „masterstone“ alebo vzorové kamene. Každý vzorový kameň predstavuje aspoň určitú časť farby zo svojho farebného rozsahu.

Konzistentná klasifikácia farby závisí od troch faktorov, ktorými sú vzorové kamene, prostredie a skúsenosť gemológa. Keďže každý stupeň farby predstavuje určitý rozsah, kamene, ktoré sa nachádzajú na hranici medzi dvoma stupňami, môže byť náročné klasifikovať. Z tohto dôvodu je v renomovaných gemologických laboratóriách klasifikácia farby každého diamantu vykonávaná najmenej dvoma skúsenými gemológmi.

Diamanty, ktoré sa nachádzajú mimo základnej farebnej stupnice sa zvyknú označovať ako „fancy“ farebné diamanty. Do tejto skupiny patria všetky diamanty, ktoré sú žlté alebo hnedé a majú viac farby ako vzorový kameň pre stupeň Z a všetky diamanty, ktoré majú farbu inú ako je žltá a hnedá.

Na rozdiel od diamantov patriacich do základnej farebnej stupnice, pri fancy farebných diamantoch platí, že s prehlbovaním farby ich hodnota narastá. V prírode sa diamanty vyskytujú takmer vo všetkých farbách, pričom červené, zelené, fialové a oranžové sú najzriedkavejšie, po nich nasledujú ružové a modré. Najrozšírenejšími farbami sú žltá a hnedá. Mnohé fancy farby však nie sú sýte a čisté. Často sú zmiešané s inými farbami a potlačené šedivým alebo hnedastým nádychom. Veľké fancy diamanty s výraznou, živou farbou sú extrémne zriedkavé a veľmi cenné.

Pozoruhodné ceny na významných dražbách sú faktorom, ktorý výrazne zvyšuje povedomie o fancy farebných diamantoch. V máji 2009 sa v ženevskej aukčnej sieni Sotheby´s predal 7,03-karátový diamant intenzívnej modrej farby za takmer 9,5 milióna amerických dolárov, čo predstavuje cenu viac než 1,3 milióna dolárov za karát.

Niektoré diamanty, ak sú vystavené ultrafialovému (UV) žiareniu, vyžarujú viditeľné svetlo ktoré nazývame fluorescencia. Za vhodných podmienok vidieť fluorescenciu približne v jednej tretine klenotníckych diamantov. Najčastejšie sa fluorescencia vyskytuje v modrej, ale môže sa prejaviť i v bielej, žltej či oranžovej farbe.

Pri niektorých diamantoch patriacich k stupňom od J po Z na základnej farebnej stupnici môže fluorescencia na slnečnom svetle spôsobiť, že svetložltý diamant sa bude javiť bližšie k bezfarebným stupňom. Pôjde teda o pozitívny efekt vzhľadom k hodnote kameňa. Ak je však fluorescencia príliš silná pri diamantoch, ktoré sú takmer bezfarebné, môže to spôsobiť ich zahmlený až matný vzhľad, čo naopak znižuje ich hodnotu.

V momente, keď svetelný lúč narazí na diamant, dôjde k dvom optickým javom. Časť svetla sa od povrchu diamantu odrazí a časť prenikne do jeho vnútra. Ak sa svetlo odrazí od povrchu, pozorujeme ho ako záblesk bieleho svetla, ktoré je súčasťou jasu diamantu.

Keď svetelný lúč preniká z okolitého prostredia do diamantu, spomaľuje a pod určitým uhlom mení aj svoj smer. Tento jav sa nazýva lom svetla. Svetelný lúč, ktorý sa teraz pohybuje pomalšie a pod odlišným uhlom, prechádza cez diamant a naráža na jeho vnútorné plôšky (fazety). Vtedy sa deje jedna z nasledujúcich dvoch možností – buď sa svetlo ďalej odráža od vnútorných plôch diamantu až kým napokon nevyjde von, alebo vyjde z diamantu hneď. Určitá časť svetla, ktorá odchádza z diamantu, je jasné biele svetlo, ktoré zvyšuje jeho jas.

Iné lúče bieleho svetla sa rozkladajú na farbené záblesky, ktoré sa zvyčajne nazývajú oheň. Oheň je výsledkom optického efektu, ktorý sa označuje ako disperzia. Ide o rozklad bieleho svetla na celé farebné spektrum obsahujúce všetky farby dúhy od červenej cez oranžovú, žltú, zelenú a modrú až po fialovú.

Keď je diamant, zdroj svetla alebo pozorovateľ v pohybe a diamant zachytáva okolité svetlo, dochádza k iskreniu bieleho svetla a jednotlivých farebných zložiek spektra. Toto iskrenie sa nazýva scintilácia.

Kombinácia všetkých vyššie uvedených optických javov spolu s niektorými ďalšími parametrami určuje samotnú kvalitu výbrusu. Najmä s ohľadom na skutočnosť, že briliant (okrúhly briliantový výbrus) je najrozšírenejším a opticky najefektívnejším výbrusom diamantu, nielen GIA (Gemological Institute of America) ale i všetky ďalšie významné gemologické inštitúty vypracovali detailný postup kvalitatívnej analýzy tohto výbrusu. Kým pri všetkých ostatných výbrusoch kvalitatívna analýza spočíva zväčša v rozbore symetrie či lesku diamantu, pri briliantovom výbruse existuje sofistikovaný a detailný analytický postup vychádzajúci z posúdenia jednotlivých proporcií a ich vzájomných interakcií za účelom stanovenia výslednej a celkovej kvality výbrusu diamantu.

Systém GIA na klasifikáciu briliantového výbrusu obsahuje päť kvalitatívnych stupňov, ktoré sa uplatňujú pri analýze symetrie, lesku a tiež celkovej kvality výbrusu. Každé z uvedených kritérií môže byť klasifikované niektorým z nasledujúcich stupňov:
Excellent - exceletný (EXC)
Very Good - veľmi dobrý (VG)
Good - dobrý (G)
Fair - dostačujúci (F)
Poor - slabý (P)

Leskom diamantu rozumieme celkovú úpravu povrchu jeho faziet. Vďaka svojej tvrdosti môže diamant získať a uchovať si najlepší lesk spomedzi všetkých drahých kameňov. Dobrý lesk je podstatným faktorom maximálneho jasu, ohňa a scintilácie.

Symetriou označujeme presnosť a vyváženosť výbrusu opracovaného diamantu. V symetrickom diamante sú jas, oheň a scintilácia pravidelne a rovnomerne rozložené.

Celkovou kvalitou výbrusu rozumieme jednak individuálne posúdenie takých zložiek, ako sú jednotlivé proporcie diamantu, jeho jas, oheň, lesk alebo symetria a taktiež ich posúdenie vo vzájomnej interakcii. Medzi najdôležitejšie z proporcií patria percentuálny priemer tabule, uhol koruny či uhol pavilónu, ale i ďalšie proporcie ktorými sú percentuálna výška koruny, percentuálna hĺbka pavilónu, percentuálna celková hĺbka, hrúbka pásu alebo veľkosť hrotu. Väčšina proporcií sa vyjadruje v percentuálnom pomere k najväčšiemu rozmeru briliantového výbrusu, ktorým je jeho priemer v páse.

Iba diamanty s veľmi precíznym briliantovým výbrusom a pri dodržaní dokonalej optickej symetrie môžu pri pozorovaní pomocou špeciálneho optického zariadenia vykazovať efekt, ktorý sa označuje ako Hearts & Arrows (srdcia a šípy). Ide teda o optický efekt na základe ktorého možno v diamante pozorovať pri pohľade cez korunu osem symetrických šípov a pri pohľade cez pavilón osem symetrických sŕdc.

Hmotnosť diamantov sa vyjadruje metrickou jednotkou, ktorú nazývame karát. V písomnej podobe sa obyčajne označuje skratkou „ct“. Jeden karát sa rovná 200 miligramom, teda 1/5 gramu alebo 0,200 gramu. Karát je teda relatívne malá hmotnostná jednotka. Prevažná väčšina klenotníckych diamantov má hmotnosť menej ako 1 karát.

Prax v diamantovom priemysle je vážiť diamanty na tisíciny karátu, teda na tri desatinné miesta a potom zaokrúhliť hmotnosť na stotiny karátu. Postup zaokrúhľovania hmotnosti diamantov stanovený Svetovou Federáciou Diamantových Búrz (WFDB), ktorý aplikuje väčšina renomovaných gemologických laboratórií, je však odlišný od štandardného aritmetického zaokrúhľovania. Podľa týchto pravidiel sa hmotnosť diamantu zaokrúhľuje na najbližšiu stotinu nahor iba vtedy, ak je na treťom desatinnom mieste číslo 9.

Väčšie je lepšie a stojí viac. Čo sa týka diamantov, často je to tak. Ak sú všetky ostatné faktory hodnoty rovnaké, 1,50-karátový diamant je oveľa cennejší ako 0,50-karátový. Ak ale porovnáme 0,50-karátový diamant farby D s čistotou FL a 1,50-karátový diamant farby P s čistotou I3, bude to určite naopak.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je súvis vonkajších rozmerov diamantu s jeho hmotnosťou. Vzhľadom na špecifické požiadavky kladené na proporcie briliantového výbrusu je možné na základe zistených rozmerov s relatívne veľkou presnosťou určiť hmotnosť konkrétneho diamantu. Rovnako platí aj to, že ak pri diamante s briliantovým výbrusom budú špecifické proporcie dodržané, je možné na základe hmotnosti diamantu odhadnúť jeho podstatné rozmery, ako sú celkový priemer alebo celková hĺbka.

0,05ct -> 2,30mm	0,10ct -> 3,00mm	0,15ct -> 3,40mm	0,20ct -> 3,75mm
0,25ct -> 4,00mm	0,50ct -> 5,00mm	0,75ct -> 5,80mm	1,00ct -> 6,50mm
1,25ct -> 6,90mm	1,50ct -> 7,30mm	1,75ct -> 7,70mm	2,00ct -> 8,10mm
2,50ct -> 8,70mm	3,00ct -> 9,20mm	4,00ct -> 10,10mm	5,00ct -> 10,90mm
7,00ct -> 12,20mm